ŠKOLA PARKÚROVÉHO SKÁKANIA S KRÁLIKMI 5. LEKCIA

Vložené 21.06.2020
                                     Tréning v cudzom prostredí 

Znova vás vítam v mene celého tímu na ďalšej lekcii! Dnes si povieme niečo o tom, ako postupovať, keď králik zvláda domáce tréningy, aké sa nám otvárajú možnosti a čo všetko môžeme vyskúšať.

Keď už králik bez problémov zvláda ľahkú rovinku v známom prostredí, kde od začiatku trénuje, môžeme pomaly začať pracovať na zvykaní sa na cudzie prostredie. Je to veľmi dobrá skúsenosť, keď má králik možnosť zaskákať si v cudzom prostredí skôr, než vyrazíme na prvé preteky. Stačí zobrať prekážky, napr. na víkend k starej mame alebo len do inej časti záhrady, či ku kamarátke na dvor. Ak mám takúto možnosť, určite ju  treba využiť. Králik tak zvládne svoje prvé preteky oveľa lepšie.

Králika musíme do nového prostredia vhodne presunúť. Je veľmi dobré hneď ho privykať  na prepravku, v ktorej ho budeme prepravovať na súťaže. Prepravka musí byť úmerne veľká králikovi tak, aby si v nej mohol pohodlne ľahnúť, a aby mu do nej vošlo všetko potrebné. Nemala by byť ale zas príliš veľká, aby sa pri cestovaní králik nezranil. Do prepravky dáme králikovi vždy podložku (napr. starý ručník), seno, a vodu. Ak by hrozilo, že sa voda počas cesty vyleje, dáme králikovi vodu až po príchode na miesto a na cestu mu dáme niečo šťavnaté, aby neostal smädný (napr. kúsok uhorky, jablka...).

V cudzom prostredí musíme králika najprv s priestorom zoznámiť. Oblečieme mu postroj a necháme ho pár minút si behať, ňuchať a sledujeme jeho reakcie. Nechceme, aby náš králik bol vydesený, pretože prílišný strach mu naruší sústredenie a jednoducho bude prekážky búrať. Jednak by si takto mohol vytvoriť strach a averziu voči skákaniu, a tiež by si mohol  ublížiť.

Musíme prihliadať aj na temperament králika. Niektorý je plachý, iný bude na prostredie reagovať úplne bez problémov, ako keby bol doma. Nenechajme sa ale zmiasť prvou reakciou zvieraťa na tréningu. Kedykoľvek môže dôjsť k nečakanému a náhlemu prejavu strachu. Napríklad útek alebo, naopak, znehybnenie (v prírode sa králik pri nebezpečenstve pokúša znehybnieť a splynúť s okolitým prostredím, ktorému je prispôsobený aj sfarbením srsti a tým uniknúť bystrému oku dravca). V cudzom prostredí je pre králika veľké množstvo nových podnetov, ktoré vôbec nepozná – iné pachy, hluk, zvuky, hlasy, pohyby, a rovnako aj každé preteky v tomto budú iné.

Proste, môže sa stať, že prinesiete svojho králika na tréning, je v cudzom prostredí, je tam po prvýkrát, možno predtým ani nikde nebol, okrem, napríklad, očkovania a nebude chcieť vôbec skákať. Je prirodzené, že sa môže báť a zostane nehybne sedieť pred prvou malou prekážkou, pritisne sa k podlahe a niekoľko minút, sa ani nepohne.

Vôbec nič to neznamená a netreba podliehať panike. Každý králik sa po čase rozbehne smerom vpred, hoci sú aj výnimky, ktorých je však veľmi málo. Preto králikovi doprajeme čas a netlačíme ho hneď do skákania, dáme mu čas, aby si na prostredie zvykol. Keď už vidíme, že sa prestal báť a správa sa pokojne, môžeme ho vziať na dráhu. Necháme ho ale, nech si trať prejde svojím tempom. Nikdy mu nenaskladáme v cudzom prostredí viac prekážok, než bez problémov zvláda doma (preto aj na pretekoch, každý králik začína pretekať v ľahkej triede). Sústredíme sa na to, aby sa králik na dráhu sústredil a nevnímal okolie, aby skákal čisto a pokojne. Keď si bude on sám veriť na tempe pridá.

         

Určite ho nenaháňame a nenútime utekať rýchlo. V žiadnom prípade ho neťaháme vôdzkou! Necháme ho, nech situáciu rieši sám a my sme mu len oporou, keby sa splašil, zľakol a podobne. Ak králik naopak beží rýchlo, snaží sa uskakovať do strán a všetko búra, je to prejav strachu. Aby sme to napravili, je potrebná trpezlivosť a dôslednosť, s ktorou ho zas a znova vrátime na dráhu a ukážeme mu, že keď bude búrať skoky a bežať preč, tak sa nestane nič iné než, že mu pridáme ďalšiu prácu ďalším a ďalším opakovaním behu. Pokiaľ sa v tejto fáze začne králik pritláčať k zemi a ľahne si, opäť nie je potreba podliehať panike. Jednoducho ho len vyčerpal pohyb a stres, na ktorý nie je bežne zvyknutý, a potrebuje oddych. Necháme ho teda oddychovať v prepravke alebo tréning ukončíme a pokračujeme iný deň. Nikdy sa nesnažíme vyriešiť všetko v jeden deň. Niektorým králikom to trvá dlhšie, iný vám hneď na prvom tréningu v cudzom prostredí zaskáče ako doma. Je to individuálne a chce to trpezlivosť.

PARKÚR

Doteraz sme sa zaoberali základmi, teda sme s králikom skákali len na rovinke, kde sú prekážky poskladané rovno za sebou, približne s 2-metrovými rozostupmi. Keď nám králik zvláda v tempe a čisto zaskákať ľahkú rovinku, môžeme ho začať učiť skákať na parkúre. Pri parkúre sú prekážky rôzne rozložené v priestore a králik ich prekonáva v danom poradí, úplne rovnako, ako je to pri konskom parkúre. Pri parkúre je potrebné, aby pretekár/-ka vedel/-a veľmi dobre pracovať s vôdzkou, pretože králik sa spolieha na to, že ho správne navedie.

Pre parkúry platí trochu iný počet prekážok, ako je to pri rovinke. Kým pri rovinke je minimálny počet prekážok 8 pri ľahkej triede a veteránoch a pre ostatné triedy najmenej 10 prekážok, pri parkúre sa s každou triedou počet zvyšuje. Pre ľahkú triedu je to minimálne 10 prekážok, pre strednú 12, pre ťažkú 14 a pre elitnú 16 prekážok. Maximálne rozmery prekážok sú však totožné ako s rovinkami. V ľahkej triede maximálne 25 cm dlhá a 25 cm vysoká prekážka, pri strednej je to max 35 cm výška a 40 cm dĺžka, pri ťažkej 45 cm výška a 55 cm dĺžka a pri elite najviac 50 cm výška a 70 cm dĺžka.

Keď staviame parkúrovú dráhu musíme prekážky ukladať tak, aby mal králik vždy dostatočný priestor na rozbeh a odraz, pohodlne dopadnúť a aby zákruty neboli priveľmi ostré. Snažíme sa nadbiehať vždy z oblúka, tak, aby králik nabiehal na prekážku rovno, a nie strhnúť králika, aby sa do prekážky pomaly hádzal zboku – častá chyba.

Pri ľahkom parkúre človeka láka „rezať zákruty“, aby „ušetril“ čas, ale pri vyšších triedach sa to potom vypomstí v podobe toho, že vám králik buď bude zhadzovať, alebo vyhýbať prekážky. Králik si väčšinou parkúr vie pekne zapamätať už po prvom behu a potom bude behať aj „sám“ – čiže bude vedieť kedy má kde zabočiť a aká prekážka nasleduje. Nie každému to ale ide rovnako. Preto majme trpezlivosť a nevzdávajme sa, ak to nejde na prvýkrát, na druhý či na tretí. Králik sa nám za čas, ktorý sme s ním strávili, veľmi pekne odvďačí a bude rád každej chvíli, ktorú s nami bude môcť stráviť.

AKÝ VEK?

So všetkým, čo sme si povedali ešte súvisí dôležitá informácia, na ktorú sa mnoho ľudí pýta, no zároveň ju mnoho ľudí nerešpektuje. Potom sa majitelia čudujú, prečo im králiky prestávajú skákať po 2 – 3 rokoch, nevládzu na výške či diaľke. Majú totiž poničené kĺby, zničené mladé kostry, ktoré sa nemohli pod priveľkou záťažou poriadne vyvinúť a spevnieť.

Králiky by mali začať skákať najskôr vo veku 4 mesiacov, a to len nízke prekážky, max. do 15 cm. Od 5 mesiacov skáčeme ľahkú triedu, od 7 mesiacov začíname strednú triedu, od 9 mesiacov triedu ťažkú a po 10 mesiacoch môžeme začať skákať skok do diaľky a skok do výšky, najviac však 140 cm do diaľky a 60 cm do výšky. Králiky staršie ako rok môžu skákať ľubovoľne, avšak vždy s mierou. Tréning 1 až 2-krát do týždňa úplne postačuje.

Opatrne treba začínať aj so samicami po pôrode. Musí im znova spevnieť panva a kosti, preto je ideálne začínať tri mesiace po pôrode na ľahkej triede, aby sa zviera znova osvalilo. Rovnako je potrebné dávať pozor pri králikoch po akejkoľvek operácii a dať im primeraný čas na to, aby sa dobre zahojili.

Simona Krupčíková

e-mail: krupcikova.simona@gmail.com

Texty k obrázkom:

1. - 4. Skákanie na rovinke. 

5. - 6. Parkúr.